Najlepšie vianočné pečivo

V decembri toho bolo veľa, za 3 týždne sa všetci snažia stihnúť to, na čo bežne majú 4,5 týždňa, k tomu ešte vianočný stromček, darčeky, vianočné upratovanie, pečenie….

Som vďačná za to, že už  vidím moje vzorce, zakódované rituály, viem, že v zime treba viac spať, sme predsa cicavce, upratať sa dá poriadne aj v iné mesiace v roku… Napriek tomu, aj mňa to dostihlo, cítila som sa vyčerpaná, ako som sa snažila zvládnuť to najnutnejšie, tzn. vybavenie zakázok, objednávok, konzultácií so zákazníkmi, postaranie sa o deti a  bežný chod domácnosti. Fyzicky som cítila tú chuť na všetko sa vykašľať a len tak byť, s dobrou knihou, či na prechádzke v prírode. Ale, chcela som mať aj hotovo, s dobrým pocitom zasadnúť k vianočnému stolu, že je všetko na poriadku. Všetko u mňa znamená tak 50% toho, čo za nutné považuje moja maminka. Tak aj to beriem ako úspech, že som sa vymanila z toho jej nastavenia.

V posledných rokoch sa mi darí byť pozorovateľom svojho konania, čo je prvý krok ku zmene nefunkčných vzorcov. Aj za to som vďačná, lebo viem, že prvým krokom bolo uvedomenie, ktoré vzorce nie sú moje, ale prebraté hlavne od rodičov a ktoré nechcem, lebo mi neslúžia. Stáť v danej situácii ako pozorovateľ je už druhý krok. No a tretím krokom bude zbavenie sa tohto nefunkčného vzorca, konať uvedomene, podľa seba.

Čo však v decembri musím mať, je pozeranie rozprávok (na ČT1 bežia každý piatok), zdobenie stromčeka a pečenie vianočného pečiva. Tých rozprávok či vianočných filmov som veľa nestihla, naozaj, práce bolo veľa, tak som bola rada, že idem večer skôr spať. Medovníčky upiekli a ozdobili dcéry, my sme s manželom išli radšej do sauny a nechali im voľný priestor.

Ale osvedčené, moje obľúbené orechové fúkané rožteky som chcela urobiť. Je to pre mňa taká meditácia, keď musím do formičiek tvarovať cesto, počúvala som pri tom besedu s Jaroslavom Dušekom, bolo mi fajn. Čistú detské radosť som zažila, keď sa rožteky v trúbe krásne nafúkli a vo vnútri sa vytvorila dutinka. Vďaka nej sa rožteky rozplývajú na jazyku. Cesto sa dá naplniť aj do iných formičiek, aké máte, my sme upiekli aj stromčeky, mušličky, hviezdičky.

Určite ste už zvedaví na recept, tak vás nebudem ďalej napínať, tu je:

250 g pomletých vlašských orechov

250 g múky (ja som zmiešala kokosovú, mandľovú, celozrnnú špaldovú a tapiokovú, aby aj tie bezlepkové múky držali pohromade)

250 g roztopeného masla

300 g práškového cukru (v mixéri som pomlela kokokosový cukor s celým strukom vanilky – načo sa prplať s jednotlivými zrniečkami a robiť neporiadok na kuchynskej linke, či vyhadzovať vzácne semiačka vanilky – len musíte mať výkonný mixér)

1 lyžičku sódy bicarbóny

1 lyžičku škorice

Toť vše… Spolu som všetky suroviny prepojila mixérom s hákmi na kysnuté cesto a domiesila ručne. Cesto  je krásne vláčne, dobre sa s ním pracuje.

Formičky naplňte iba do 2/3, lebo sa nafúknu.

Naplnené formičky sa pečú pri 160 °C 12 minút. Za 12 minút som stihla naplniť ďalšie formy.

Po vychladnutí som vyklopila pečivo a končeky namočila do rozpustenej čokolády. Ale môže sa iba obaliť v škoricovom cukre, aj také sú výborné!

No a prečo ten dlhý úvod? Lebo som chcela vysvetliť, prečo uverejňujem tento úžasný recept až teraz, v decembri proste na to nebol čas.