Milujem Francúzsko


Milujem Francúzsko a hlavne Provence. Keď tam prídem, mám pocit, akoby som sa vracala domov.

Výhľad na Nice z Parc du Chateau

Tento rok som sa pridala k ženám, ktoré rozvíjajú svoje ženstvo a práve v Provence je to pravé miesto na tento rozvoj. Prečo, to vám vysvetlím v ďalšom článku.

Moja cesta začala v Nice – 2 dni som tu bola sama, takže som mala po viac než 20 rokoch možnosť byť iba sama so sebou, svojimi myšlienkami, spoľahnúť sa na seba pri potulkách po Nice.

Ženy-matky mi určite rozumejú a chápu, aký je to oddych, keď sa nemusia stále ohliadať na potreby dieťaťa, čo často vedie k tomu, že seba dávame na posledné miesto.

Taktiež som pochopila, že nie je dobré robiť veci za druhých, lebo oni vlastne potom ani nevedia, čo to obnáša. Manžel totiž pri cestovaní vždy pripraví všetky informácie, zabezpečí ubytovanie, peniaze, letenky a nám už zostáva len kritizovať. Takže tu som si precítila vďačnosť za to, čo všetko pre nás robí, ďakujem Ti.

Place Garibaldi

Nice sa stalo mestom pre turistov, reštaurácie sa prispôsobili a pripadalo mi, že majú všetky rovnaký jedálniček.

Obchody a reštaurácie sú otvorené 7 dní v týždni, čo v iných mestečkách Francúzska nenájdete. Francúzi si vážia svoj voľný čas a rodinu, takže určite nechcú pracovať od rána do večera.

Apartmán som si zarezervovala cez  airbnb, uprostred starého mesta, takže som mala všade blízko peši. To ma baví.

Moje prvé kroky viedli k Parc du Château – cez námestie Garibaldi  a malebné uličky s obchodíkmi som sa dostala kamennou cestičkou ponad staré mesto (Vieille Ville) do tohto nádherného parku vo výške asi 100 metrov nad morom, ktorý mi ponúkol úžasnú panorámu mesta, promenády a mora .

Na fotke môžete vidieť Zátoku anjelov so zaparkovanými loďkami.

Zátoka anjelov

Nachádzajú sa tu pozostatky zámku z 12. storočia, po ktorom bol park aj kopec pomenovaný.

Pozostatky paláca

 V roku 1706 ho však prikázal Ľudovít XIV zbúrať.

Pozostatky zámku z 12. storočia

 Nachádzajú sa tu aj fontány, detské ihriská a perfektné miesta na piknik.

Ako začalo slnko zapadať, vydala som sa naspäť do mesta. Chcela som si pozrieť svietiace sochy na Place Massena.

Intuitívne ma to ťahalo doľava, až som došla na kamienkovú pláž a tu som si trochu oddýchla, premasírovala nohy na okrúhlych kameňoch, veľmi príjemné. Ešte tu posedávali ľudia, aj keď už slnko zapadalo.

O to krajšie boli fotky kopca (Parc du Chateau), z ktorého som práve prišla.

Pohľad z pláže na Parc du Chateau

Bolo príjemné zmočiť si nohy v mori. Moru sa to však akosi nepáčilo, prišla veľká vlna a ja som mala mokré nohavice.

Alebo ma chcelo tak pozdraviť – moje prvé omočenie v mori tento rok.   Slniečko ešte svietilo, tak som to nechala presušiť a potom som s vykasanými nohavicami pokračovala na Place Massena.

Našla som tu fontánu du Soleil s krásnymi sochami  a svietiacu fontánu vo farbách francúzskej vlajky, v ktorej šantili deti.

La Fontaine du Soleil

Svietiaca fontána

Prešla som aj bočné uličky, celé Place Massena, ale svietiace sochy nikde .

Už som chcela sklamane odísť, keď som sa pozrela hore a zistila som že tie svietiace sochy sedia hore na stĺpoch :-).

Svietiace sochy na stĺpoch

 Tak som večer zaspávala spokojne v apartmáne na Rue Boyer.


Notre Dame zozadu

2.deň – nedeľa

Ráno som už o 8.h prechádzala spiacimi uličkami Nice (bola nedeľa) ku kostolu Notre Dame – zozadu vyzeral ako obyčajný kostol, ale spredu to už bolo honosnejšie – až teda na tie stavebné práce, ktoré boli skoro v každom meste.

Notre Dame spredu

La marché des fleurs fungoval už od 6.h, na ten som sa veľmi tešila, mám rada trhy.

 Na fotkách môžete vidieť rodiace citrónovníky a pomarančovníky v kvetináčoch, čerstvé ryby, mydielka, ktoré vyzerajú ako makrónky.

 Vôňu jahôd, ktoré som si tam kúpila, vám však neviem nafotiť .

Ale boli úžasné a kozie syry, či drobné olivy priamo z Nice tiež.

Po ceste na apartmán som sa ešte stihla  pomodliť v románsko-katolíckej katedrále, však bola nedeľa.

Katedrála v Nice

Hlavný oltár v katedrále v Nice

 A potom hor sa  na ďalšiu vyhliadku  – tentoraz na Cimiez Hill.

Prešla som okolo kockatej hlavy. Moderné umenie až tak moc nemusím, ale toto mi príde zaujímavý nápad a symbolika dnešnej pretechnizovanej doby.

Kockatá hlava

Kvitnúci jedlý gaštan

To bol už dlhší výstup, ale po ceste ma potešil krásny rozkvitnutý jedlý gaštan , kvitnúca baza, kapucínka, aj divo rastúci ružičkový kel, ten bol výborný, hlavne jeho žlté kvety.

 

Oplatilo sa vyšľapať všetky schody, výhľad bol nádherný, povznášajúci.

Schodisko k Cimiez Hill

 Tiež záhrady s celou škálou farieb a mysleli aj na chrobáčiky – pozrite na domček pre ne  a tiež deti – čipkovaný paraván s krútiacimi kolesami.

To všetko bolo v kláštornej záhrade Cimiez.

Domček pre hmyz

 Františkáni tu majú aj múzeum spojené s kostolom.

Františkánske múzeum

Milá Ruska mi pomohla

Ešte som chcela ísť do Matissovho múzea a pozrieť tiež zvyšky amfiteátra a rímskej osady, ale nejak som bola dezorientovaná, tak som sa opýtala staršej pani, či idem dobre.

Zistila som totiž, keď som sa pýtala mladších ľudí, odpovedali mi po anglicky a ja som chcela trénovať francúzštinu. V tomto prípade mi to však nevyšlo, lebo pani po francúzsky nevedela, bola to Ruska, tak sme prešli na ruštinu.

Bolo to veľmi milé, pani napriek svojmu veku bola veľmi vitálna, odprevadila ma až k múzeu a porozprávala mi, že je tu u dcéry, opatruje vnučku, že inak žije v St.Peterburgu, viete, predtým

Leningrad, vysvetľovala mi. Áno viem, však niečo už pamätám .

 Toto práve na cestovaní milujem, spoznávanie iných kultúr, zvykov a napriek inému jazyku spojenie so samotným človekom, jeho dušou.

Zakúpila som si vstupenku do Archeologického a Matissovho múzea (10,- EUR) a išla nasávať históriu a umenie.

Zvyšky rímskej osady aj s rímskymi kúpeľami

 Všimnite si maketu rímskej osady , takto si predstavujú, že to mohlo vyzerať v r.200 n.l. a obrázok, kde sú skutočné zvyšky rímskej osady s veľkými kúpeľami a amfiteátrom. Múzeá obkolesujú staré olivovníky, cítila som sa v parku veľmi príjemne.

Maketa rímskej osady

Francúzi tam hrali aj petang.

Hotel Regina

Keď som stála medzi zvyškami amfiteátra, videla som na hotel Regina, kde veľa času strávila kráľovná Viktória pri svojich návštevách francúzskej riviéry.

Museé Matisse

Socha Rimana od Matissa

V Matissovom múzeu ma prek vapilo, že bol aj sochárom – pozrite na sochu, ktorá je pri vstupe do múzea.

Jeho raná tvorba sa mi páči viac než neskoršie moderné obrazy.

Madame Matisse

Najviac ma zaujal obraz jeho ženy. Fascinuje ma, ako dokázal krátkymi ťahmi štetca vystihnúť všetky tiene, záhyby na šatách. A pritom na plátne boli medzi jednotlivými ťahmi aj voľné biele miesta, to ma prekvapilo.

Keď ja maľujem, snažím sa vždy všetko pokryť, ešte aj okraje plátna.

Matisse sa usadil v Nice po tom, čo zistil, ako hra svetla v tomto meste je veľmi inšpiratívna pre jeho maľby.

Je tu aj pochovaný – na cintoríne blízko Cimiez Hill.

Už som bola nasýtená históriou, umením, prírodou aj prechádzkou a nastal čas večere – zistila som, že v reštauráciach Nice bujabézu – rybaciu polievku – nenájdem, tak som ochutnala soccu, ktorú podávali na každom rohu. Je to cícerová placka s rôznymi nátierkami.

Večer som si zahrala na klavíri a išla spokojná spať.

Ešte viac fotiek si môžete pozrieť tu:

V tejto galérii žiadne snímky.

10 rokov sa úspešne starám o zdravie svojej rodiny a rodín svojich klientov pomocou správnej životosprávy a východnej medicíny. Sprevádzam ich na ceste za zdravím, aby si mohli užívať spoločné chvíle v kruhu svojich najbližších v radosti a bez starostí. Môj príbeh si môžete prečítať tu
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.

  • Kategórie
  • Stiahnite si e-knihu 5 pilierov zdravia

    Ak chcete spoznať základné pravidlá, bez ktorých sa pri upevňovaní zdravia nezaobídete, stiahnite si elektronickú knihu

    5 pilierov zdravia zdarma a pomocou 5 dobrozvykov si upevnite zdravie.

     

  • Najnovšie články