Pred tromi rokmi som sa dostala do Provence vo Francúzsku. Bola som na miestach, kde Mária Magdaléna žila, len som vtedy ešte nič o nej nevedela. Teda okrem toho, ako ju opisuje katolícka cirkev.
Ježiš je prvý Pomazaný muž (osvietený), Mária Magdaléna je prvá Pomazaná žena a obidvaja spolu zjavujú božský potenciál v človeku a osud všetkých ľudských bytostí – dosiahnutie stavu Pomazanosti (Osvietenia).
Zo sofiánskeho pohľadu je predstava, že Kristus sa zjavil výlučne v mužskej podobe, mimo ženskej podoby, považovaná za neúplnú a ide proti vlastnej podstate našej skúsenosti, pretože životná sila je rovnako v mužoch i v ženách, a vedomie Krista je v zásade rovnaké, či už je vtelené v mužovi alebo v žene.
V Ježišovi je stelesnený Kristus Logo (Slovo) a v Márii Magdaléne Kristus Sofia (Múdrosť). Ich spojením v sviatosti mystéria hieros gamos (posvätného manželstva) sa zjaví Božská veľkosť Krista.V klasickej gnostickej mytológii zostúpi Kristus Logos z Božskej reality duchovného sveta do nižších sfér a materiálneho sveta v snahe nájsť svoj ženský náprotivok, ktorý z istého dôvodu padol zo svojho pôvodného stavu Božskej bytosti.Logos zostúpi za účelom očistenia a prinavrátenia Sofie na jej správne miesto, ako aj naplnenia seba ako Krista. Tak ako ho ona potrebuje pre svoje naplnenie, potrebuje aj on ju, aby bol úplný.
V svätej zemi boli mnohí, čo prijali proroctvo o príchode Pomazaného. Aj v cudzích krajinách boli jasnovidci, ktorí mali vidiny o Pomazanom a o príchode Nevesty.
V novej krajine, do ktorej Magdaléna neskôr cestovala po udalostiach Evanjelia, mnohé svätice mali vízie Pomazaného a Svätej nevesty. Keďže boli pohanky a uctievali Veľkú Bohyňu, verili, že je vtelením Bohyne.
“Podľa provensálskej tradície, po ukrižovaní Ježiša prišla Mária Magdaléna do Provence, kde 3 roky kázala na pobreží a následne odišla na ďalších 30 rokov do jaskyne vysoko v bielych horách Provence, kde rozjímala, učila pútnikov a sedem krát denne bola vynášaná anjelmi do nebies, aby sa mohla znovu stretnúť s Ježišom a počúvať nebeskú omšu. Dnes je pre veľa žien katarziou vidieť ako dominikánski mnísi uctievajú túto “prostitútku” oblečenú často len do svojich vlastných vlasov. Pomáha nám to možno prijať niečo hlboko v sebe samej.. …”