Ako zvládnuť cestovanie s deťmi v zdraví

Minulý rok sa mi splnil sen – vyrazili sme na 3-týždňovú dovolenku na Bali. Tešila som sa, že sa na Vianoce a Nový rok prehrejem, zima môjmu telu nerobí až tak dobre.

Pri balení však vyvstala otázka: Čo zabaliť z našej prírodnej domácej lekárničky? Tak aby sme v pohode zvládli let, hmyz na Bali, pitnú vodu, jedlo. Cestovali s nami aj naše dve dcéry – Julka mala 6, Evička 12 rokov.

Moje prvé kroky viedli do homeopatickej lekárne, kde som kúpila   homeopatikum Okoubaka – na preventívne podávanie, Apis mellifica – na akútne podanie, po uštipnutí. Mladšia dcéra Julka totiž trpí alergickými reakciami aj na slovenské komáre, tak neviem, čo by bez týchto pomocníkov bolo na Bali.

Ešte som to poistila esenciálnym olejom od spoločnosti DoTerra – Terra Shield, ktorý krásne vonia a pritom odpudzuje hmyz aj zlodejov  🙂 .

To, či máme pribalený štrukturálny uhlík na každú cestu, kontroluje aj môj manžel, ktorý inak všetko necháva na mne. Je totiž úžasný pri akýchkoľvek črevných problémoch. A to sme ešte netušili, ako nám pomôže aj pri inom probléme :-). Je vyrobený totiž zo spáleného dreva, na rozdiel od živočíšného uhlia, ktoré je vyrobené zo spálených kostí   🙁  a jeho molekula je rozbitá 40-násobne viac než molekula živočíšného uhlia. Preto vie oveľa lepšie absorbovať čokoľvek patogénne, čo sa nachádza v črevách.

Ďalej som pribalila zelený mladý jačmeň GW, nech mám istotu, že budeme mať každý deň všetky vitamíny, minerály, enzýmy, ktoré sú v komplexnej podobe obsiahnuté vo vysušenej šťave z mladých lístkov jačmeňa. Našťastie sú k dispozícii cestovné balenia, u ktorých nemusím riešiť, či mi prášok navlhne. Na Bali je totiž vysoká vzdušná vlhkosť, ktorá inak našim dýchacím cestám robila veľmi dobre.

Jeho kamarátka chlorella tiež nesmela chýbať, obsahuje veľa vlákniny a bielkovín, zabezpečuje vyčistenie čriev, vo vysokých dávkach sa dá použiť ako antibiotikum.

Pre prípad prechladnutia, či niečoho vážnejšieho som zabalila Kordyceps, úspešný posilňovač imunity a regenerátor obličiek – to v zime treba, keďže je najväčšia aktivita obličiek.

Vyrazili sme 19.12., takže Vianoce sme si urobili doma už v predvečer. Deti sa tešili z darčekov, rodičia z tradičnej spoločnej večere v rodinnom kruhu.

Leteli sme z Budapešti, cesta autom v pohode, ale ako sme vystúpili na letisku, Julka zrazu začala panikáriť, že sa bojí letieť a že ju bolí bruško. Ona všetky strachy spracováva cez žalúdok, ale tu nebol priestor a čas na masírovanie bruška, či telovú sviečku, ktorá zvyčajne pomáha.

Intuícia mi našepkala: „Použi štrukturálny uhlík!“, a tak som s presvedčením, že jej pomôže, vytiahla malú lyžičku, dala 1/2 čajovej lyžičky štrukturálneho uhlíka do pusinky, Julka zapila vodou a trochu sa upokojila. Ono pomáha aj to, že sa môže spoľahnúť na mamu a že mama nespanikárila, však? O 10 minúť s rozšírenými prekvapenými očkami zahlásila: „Jaj, ako dobre sa mi vygrglo!“ (pre českých čitateľov – odříhlo :-)) Tak to veru prekvapilo aj mňa, od tej doby viem, že štrukturálny uhlík je aj na kinetózy a strachy prechádzajúce cez žalúdok.

Postupne sme leteli do Dohy v Qatare, cez Kuala Lumpur a Jakartu, kde sme prespali niekoľko nocí až do Denpasaru. Potom sme sa presúvali pomocou áut UBERu, je to najlacnejšie a najpohodlnejšie riešenie.

Ak sa chcete dozvedieť viac o našich cestách po Bali, pozrite si článok Láka vás Indonézia? 

Časový posun sme zvládli veľmi dobre smerom tam, použila  som aj pripravené aj tabletky s valeriánou, chmeľom a levanduľový esenciálny olejíček, ale to nadšenie z nového prostredia robí svoje. Takže keď som doleteli do Kuala Lumpur, než sme ľahli do postele, bolo 11 h doobeda, nášho času však iba 4 hod. nad ránom, ale 4-5 – hodinový spánok stačil a s radosťou sme vyrazili do ulíc. Poobdivovali sme mrakodrapy, dobre sa najedli.

Jedlo je v Indonézii výborné, samá zelenina, ryža, polievky, úžasné korenie, ktoré mi nakoplo trávenie, to som veru potrebovala. Samozrejme každý deň sme si dávali jačmeň a chlorellu, občas štrukturálny uhlík, takže žiadne väčšie žalúdočné nevoľnosti či prehánky sa nekonali.

Kordyceps sa nám hodil, keď Evička prechladla po potápaní. Bola ešte v mokrom neopréne a ako sme sa vracali s loďou na breh, tak nás poriadne prefúkalo.

No a prečo to odniesla iba Evička, a nie my ostatní? To závisí od stravy, keď uprednostňujete sladké, mliečne, jedlá z pšenice, tak sa vám skôr či neskôr zanesú čelné a prínosné dutiny hlienom. No a keď potom príde chlad, vietor, väčšia námaha, tak si telo povie:

„Ale, ja sa na to vykašlem, vyrovnávam tu energetiku, čistím, čo sa dá a tento môj majiteľ mi ešte viac naloží?! Šup ho, hlieny von, ja to tu už dlhšie skladovať nebudem, musím sa teraz postarať o inú svoju časť !“

Nastáva choroba, ktorá nás donúti viac odpočívať, zastaviť sa a zamyslieť sa, čo máme zmeniť. To sa Evičke podarilo, takže nádcha bola o 2 dni preč.

A ako to bolo s hmyzom? Keď sme dorazili loďou na Gili Meno, ubytovali sa v krásnom apartmáne obrastenom palmami, zistili sme, že máme záchod a kúpeľňu s najkrajším stropom na svete – hviezdnou oblohou! Úžasné!

Ale keď sme  v podvečer išli na záchod, všetka romantika končila. Vo vlhku sa držali komáre a zo záchodu ťažko utečiete. Takže povinne každý potom sa pri dverách z izby nastriekal repelentom a až potom sa odvážil ísť na záchod. Denne sme tiež všetci užívali homeopatiká na prevenciu alergických reakcií po uštipnutí. Zaujímavé, že aj keď Julka bola viac krát poštípaná indonézskymi komármi, žiadna veľká hrča jej nenavrela ako niekedy u nás doma.

Čo sa týka predchádzania chorôb, treba si dať v Indonézii pozor na sladenie džúsov a smoothie. Keď sme zistili, že všade pridávajú cukor, objednávali sme už potom len so slovami: „No sugar“. Ovocie v týchto končinách je krásne sladké, cukor je úplne zbytočný, ale oni chcú dopriať turistom.

Na Bali je štandardne 30°C po celý rok, v noci to klesne tak na 23-24 °C. Je tam vysoká vlhkosť vzduchu, takže len čo vyjdete von, ste spotení. Na horách je samozrejme chladnejšie, tam už využijete aj mikinu.

Ďalšou výzvou je klimatizácia.   Izby si treba nechať vychladiť, keď tam nie ste, potom už radšej vypnúť, hlavne na noc, v spánku na vás nesmie fúkať studený vzduch, radšej si otvorte okno. Nejak to nešlo vysvetliť našej staršej dcére a predposlednú noc klimatizáciu v noci zapla. Tentoraz to odniesol manžel, bolelo ho celé telo, hlava. Na druhý deň sme už odlietali, takže musel zvládnuť všetky transporty, letiská, ďalšie klimatizácie. Začal užívať Kordyceps, veľa pil, nejedol. V lietadle som mu nahmatala horúce čelo, okamžite dala celé vrecúško cestovného balenia jačmeňa (to bola dovtedy jednorázová dávka pre celú rodinu) do vody, 20 chlorell, vypil, zaspal a o hodinku sa zobudil bez horúčky.

Časový posun smerom domov bol už horší. Niekoľko dní sme sa budili nad ránom, niekto o 3 h, niekto o 5 h. No ale už sme  museli do školy, do práce, takže sme chodili večer skoro spať – aj o 18-19.h a po týždni sa nám biorytmus prispôsobil. 

Horší bol suchý vzduch, prišli sme totiž do mrazov, kedy vlhkosť vzduchu nepresiahne ani 30%, na Bali bola vzdušná vlhkosť 80-90%. Naše sliznice boli vysušené, pokožka stiahnutá, museli sme sa naparovať nad horúcou vodou, dávať si zásadité kúpele v soli Meine Base. To sa tiež po týždni zrovnalo.

Odteraz túžim už ísť každú zimu do teplých krajín, skutočne to ulahodilo mojej duši. Nastalo u mňa krásne tvorivé obdobie, ktorého výsledkom je aj tento blog, moje elektronické knihy 5 pilierov zdravia a Ako sa postarať o zdravie rodiny.

Plňte si svoje sny, budete odmenení!